Ona. Dostala meno aj tvár. Unknow woman sa ukázala. Poznám ju. Netýkavá. Má zaujímavú tvár. Ako z 80. rokov. Havranie hlasy a padnuté viečka. Zostala som pokojná. Na pár hodín. Na dlhšie. Podozrenie má inú príchuť. Trochu nereálnu. Ale ... ja vlastne neviem. Má veľa, čo nemám.
I try to change. Close my mounth more, try to be softer, prettier, less awake. Možno viem zvrátiť tú možnosť. Možno len potrebuje vedieť, že mi ešte záleží. Silly. Sama som doteraz nevedela, že mi záleží. Či mi záleží. Či má ešte na čom. Som zlá na všetkých. Všetci by si ma zaslúžili lepšiu. Bola som taká vždy? Myslím, že to zhoršuje. Pomaly. Stagnujem. Musím sa opraviť. Vrátiť sa v čase. Bojovať? I´m the dragon breathing fire, beautiful man, I´m the lion. Nebudem mať pocit, že som mohla v tejto fáze urobiť viac. Urobím, čo urobím. Tak, aby som sa nestratila. To je veľa priestoru.
Aj tak sa dostanem úplne pod seba. Urobím zo seba rohož pod svoje vlastné nohy, lebo on to nezbadá a nakoniec to bude márne.
Možno si len vymýšľam. Ako ďaleko sme sa od seba dostali.
T. povedal A., že si má dávať pozor na jednu svoju kamarátku. Že je vlk medzi nami. Je. A tá, komu je vlk, je zase vlkom tomu, čo to povedal. Vlk je zas vlk pre všetkých, čo sú zadaní. Ja som mu tiež vlk. A on je vlk mne. Dnes už áno. Nie každý sme vlk rovnako veľa. To ma desí. Že tá druhá strana, ktorej sa to týka sa to vždy dozvie až po ostatných. Po ostatných vlkoch. Je len jedna ovca.
Musím byť lepší človek. Lepšie sa správať k ľuďom, ktorí ma chránia a pomáhajú mi, aj keď ich od seba odháňam. Priala by som nebyť takáto. Byť viac prístupná, nebáť sa ľudí v osobnej zóne. Pripúšťať ich. Byť priateľ.
Musím.
Poetry by Beyonce´s album Lemonade
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára