Ibaže by nie

Opadám. Konečne som s zbavila zimy a jej pozostatku. Vždy keď sa mi vyhodí zima, cítim sa ako whore. Neznášam slovo herpes. Odzimenie sa bolo ako znovuzrodenie. Vstala som z popola. Stále cítim to zahojené miesto, vnútornú jazvu, vstrebávajucu sa ranu. Je len pripomienkou, mizne, mäkne. Som znova fresh. To ma zaujímalo, či by to celé bez zimy malo rovnaký priebeh. Zároveň to nechcem vedieť. Zároveň sa to dozviem. Mala by som ho nechať tak. Povedať si to tisíci-krát už určite zaberie.
Dnes na Dobrej vode. S mamou M.. Chválenkári. Nezastaviteľní. Musela som zjesť krémeš. Neznášam krémeše. Tento sa mi usadil v žalúdku. Povedala by som, že ho tam budem mať naveky. Aj to množstvo kecov tam budem mať ešte dlho. Tie ale nevyvrátim. Všichni moc moc moc povídají, asi rádi si povídají. No vočem? Vo ničem! Ničeho je moc a nečeho je málo, takže bude asi lepší delat jenom: Hmmm, aha, aha, hmmm, aha, aha, hmmm anebo týjo anebo ... nic! Prečo tak veľmi záleží na tom, aby mal človek viac ako ostatní? Viac vecí. Viac toho, čo sa dá chytiť a zameniť. Je to ako prekrytie, zámerná ignorácia. To sa predsa nedeje. A v určitom bode otázka: čo sme urobili zle? Veď sme mali všetko! Hej, mali. Aj disfunkciu.

2. deň s letteringmi. Po pár hodinách ma prepadne pocit, či by mi to nemalo ísť lepšie. Asi malo. A asi by si aj mali byť menej podobné. Asi mali. S odstupom pár hodín sa zlepšujú bez toho, aby som na nich pracovala. Nadhľad – kamarát do dažďa. Pomlčka – alt+0150

Prosím, zober ma pohrať sa so šteniatkami! Život šteniatok: hrám sa so svojím chvostom, hrám sa so súrodencom, hrám sa s rukou, hrám sa s burinou, hrám sa so šnúrkou, spím, okusujem, hrám sa so svojím chvostom, hrám sa so súrodencom ...
Najviac sa mi páčila čierna sučka v bielym fliačikom.
Čert.