Prekvapivo ľahké ráno. Stále mi ležal v žalúdku krémeš. Nervózne nastupujem do autobusu. Nevzala som si sáčik, ani vreckovky. Starší pán rozpráva ma o pôžičkách. Straší ma. Nedokopala som sa kúpiť otcovi pohľadnicu k meninám. Musím to urobiť. Musím! Preboha sa prosím ...
Cesta s Š.. Trochu nudná. Som nervózna zo žalúdka ešte celý deň. Akoby mi vplýval na mozog. Prehrieval ho. Obedný rozhovor s L. . Veľmi dobrý, bolo by pekné mať na blízku viac žien, s ktorými si rozumiem. Pri ženách nemusím toľko rozmýšľať. Pred mužmi trochu prehrávam. Snažím sa byť taká, akú ženy by podľa mňa chceli. Pri L. sa nemusím na nič hrať.
Vieš ... ak by som teraz chcela mať dieťa, bolo by to preto, aby mi v 40tke nebolo ľúto, že som ho nemala. A takto to asi nie je správne.
Veľmi dobre chápem, ako to myslíš. Tie som s tým ešte donedávna dosť bojovala.
Myslím, že stále bojuje.
Poobede kráčam na autoškolu Jeho ulicami. Nestretám ho. Hnevám sa na seba.
Vydýchaná miestnosť. Sú tu dve naozaj pekné blondínky.
Nevzala som si okuliare. Viem, že o autách nič neviem. Ten objem informácii vstrebem len ťažko. Beznádej. Riadenie auta je rocket science.
Mám kúpenú jahodovú šťavu, ale nie som dosť silná aby som si ju otvorila. Môže sa na ňu len pozerať a predstavovať si, aká je dobrá.
Prečo ju nevieš otvoriť? Opýtaj sa niekoho ...
Hanbím.
Kto sa hanbí ... zdochne.
Na stanici som videla Shiba inu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára