Otrasy .... ruch ... nerozumiem ti. Čo sleduješ? Neviem ťa dešifrovať. Čo to znamená ...? Iná vlna ... prelaďujem ... čo to je? Čo to je?! Čo to hovoríš? Čo to hovorím? Čo to znamená ...? Snaží sa ma na niečom chytiť, dusí ma, necháva ma ma v strehu ... ale čo ...? Bolesť hlavy ... zmätok ... jem oschnutý koláč. Nevládzem ho zjesť. Nevládzem. Nevládzem tu byť. Je to hra? ... nepočujem ťa ... zvuky ... nerozumiem im ... náhodné. Čo to znamená ...? Je zlý ... o niečo mu ide ... zaskakuje ma .. skúša ma ... nepočujem ... ruch ... nenadväzujem spojenie.
Pokojná chvíľka, hovoríme o strachu z budúcnosti. O nevyspytateľnosti. To slovo akoby bolo ním. Iný ráz. Sme zrazu bodrí. Prekliate pýrenie sa. Zapadli sme. Zvuk dáva zmysel. Uvedomujem si, že mu hovorím o svojej rodine. On niečo v náznakoch. Veľkých. Drží sa preč od osobných tém. Ešte tam nie som.
Odprevádza ma. Rozhovor. ... ja som ale z Bojníc. Hmm, začínaš ma dosť zaujímať. Zdvihnuté pobavené obočie. Moje rozpaky. Prichádza autobus. Zmätená rozlúčka.
Spontánne ho objímam.
Čo to zase robím? Prečo sa nemôžem ovládať? Prečo som ...? Na čo to bolo dobré? Nechcem ho už nikdy objať. Nikdy. Ako to zobral? Ako som to myslela? Malo to byť odo mňa niečo pekné. Bolo to preňho len prázdne gesto alebo už pochopil, že zvyčajne si nenechávam narušiť osobnú zónu. Sama od seba. Bolo to viac na škodu. Dievča, veď ty sa prezrádzaš ... nesmieš s ním byť. Nejaký čas. Veď sa poznáš. Skús oňho neprísť, nech je to už akokoľvek.
Veziem sa. Akoby som žila iný svet. Tak ako dnes? Snažím sa o analýzu a neviem. Neviem, čo cítim, nerozumiem ... nechápem, čo sa odohralo ... ako sa to dá interpretovať. Ruch ... únava ... otrasy ... beznádej. Otupenosť. Nerozhodnosť. Nechcem už na to myslieť. Nechcem sa rozhodovať. Nechcem byť ničia. Fyzická nevoľnosť. Vezmite si ma a roztrhajte. Neexistencia.
Bože, tieto moje impulzívne výpady ozaj stoja za to.
Koľko krát ich ešte budem (ne)ľutovať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára