Tá živá Z. je teraz s Amerike. Dúfam, že je v poriadku, mala by som jej napísať.
Na stanici som dlho čakala na lekvárové hrebene a nedočkala sa. Odišla som. Dlho som nevidela Š., ani mi nepísal. Som asi celkom podarená, ako ho vždy vyzerám na nástupišti.
Vo kupé boli ľudia, čo čušali. To sa mi dlho nestalo, že som si v pokoji mohla čítať knihu. Stále čítam Sofiin svet. Teraz som od neho mala dlhšie pauzu. Zmysel je v tom, že vlastné svedomie a pravdu povýšil nad vlastný život. O Sokratovi.
Cestou na autoškolu som stála dokopy 20 minút vo frontách na tlač. Skoro to vyzeralo, že si to nemám vytlačiť. Išlo o texty pre F. a K., oveľa lepšie sa mi pracuje s textami, ktoré si vytlačím. Mám z toho stres, mám na to málo dní a to všetko kvôli F. a jeho dovolenke. Išla som dnes okolo jednej z jeho ulíc a na just som sa tam nepozrela. Nech si nemyslí! Nemysli si! Dnes som veľa nezmyselne čakala, hrnula som sa hnevivo uličkou. Dala som si záležať na rezkom kroku, zamračenej tvári a zaťatých pästiach, nech všetci vidia a nepribližujú sa. Nemám čas. Ponáhľam sa. Hnevám sa.
Starý čas. Smysl žití pro člověka, nic moc nechtít jenom čekat.
Na autoškole sme brali križovatky. Križujú sa cesty, dochádza k zrážkam, spoločným cestám alebo ide každý svojou cestou. Niektorí sa nikdy nestretneme, lebo nemáme tie správne zelené. Alebo musím dať prednosť ľuďom protiplynúcim a chodcom na strane, kde prechádzam. Nesmiem stáť v križovatke. Musím dávať príležitosť. Kde som bola pred pár rokmi? Mala som stáť v križovatke.
Po ulici chodia deti a púšťajú si nahlas odrhovačky z telefónu.
Asi už starnem.
Connections. Limited.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára