dont be jealous

Veľa s M.. Veľa sme sa hrali alebo len spolu boli. Bolo to zvláštne, ako sme zohrato varili obed, naučil ma rozbiehať sa, prichádzala som ráno, odchádzala večer. Alebo neodchádzala. Venčili sme Bendža. Len jeden moment. Jedna. Ona. Rýchly tep. Trasie sa mi hlas. Od tohoto momentu viem dokonale pochopiť metaforu, že srdce vyskočí z hrude. Slzy pre nič. Uvidím.

Boli sme na chate u K. Trochu som sa nudila, ale inak to bolo super. Bolo tam jazero, nebol signál a borovica s obrovskými šiškami a sibírska jabloň z malými jabĺčkami – sibírkami. A K. chytil slnečnicu. Chcel ju zabiť, ale pomenovala som ju Petra, tak už nemohol, lebo pomenované zvieratá už má človek rád. Lúka, veľa motýľov. Ambrózie. Štekot líšok. Robila som ohne.

Návrat domov. Hektické. Domáce práce. Čakali na mňa. Nikto nepohol ani prstom. Nesústredené poobedie. Riešim F. a K., ale mám v hlave šum. Rozvŕtali mi týždeň dovolenkami. Hnev. Neobjektívny hnev. Preto sa naňho nehneváš. Len ho chceš pre niečo nemať rada. Chudák, najskôr nič netuší. Zlá nálada, nesústredím sa. Nechce sa mi ... som pomalá ... nechaj ... ma. Nie, neviem, nechcem. Prechádzka. Videla som veľkú rybu, ktorá zmizla, keď som vystúpila na most. Švihla chvostom. Blúdim. Hľadám poľnú cestu y minulého roka. Kde je? Veď poľné cesty len tak nezmízajú. Chmáry. Čo to so mnou zas je?

Bolia ma prsia.

Aha, už viem.