náhodný človek

Vlastne to nie je tak ťažké. Len je treba sa málinko ovládať. Začala som si spomínať. Už som takáto bola. Potom ma to hnevalo. Milá. Vždy všetkým vyhovie. Vždy po ruke. Na čokoľvek. Spomínam si. Nechám si trocha tej sebestrednosti. Viac. Musím ju prerozdeľovať. K. by tomu povedal, že som si začala nastavovať hranice. Všetko je o hraniciach. F. to nazval škrupinou. Trochu iný kontext, ale téma bola táto. Ulita je tiež dobré pomenovanie. S ňou bolo spojené obdobie vyulitenia sa. Stále trvá.

... To stačí na to, aby sa duši vyvolala v duši slabá spomienka na dokonalého koňa, ktorého duša voľakedy videla vo svete ideí.

Látkou je materiál, z ktorej je vec vyrobená, kým forma sú špeciálne vlastnosti tejto veci. V látke sa vždy skrýva možnosť dosiahnuť určitú formu. Môžeme povedať, že látka sa snaží realizovať v sebe sídliacu možnosť. Každá premena v prírode je podľa Aristotela z možnosti na skutočnosť.

... Presne tak sa môže zdať, akoby niektorí ľudia nemali rozum, je to však len preto, že ho nepoužívajú.Okrem toho treba zdôrazniť, že mať svedomie a používať ho neznamená to isté.

Skutočné šťastie znamená nestať sa závislý na takýchto náhodných a pominuteľných veciach. Pretože nespočíva na takých veciach, môže ho dosiahnuť každý. A nemožno ho stratiť, keď už raz bolo dosiahnuté. Kynici.

Bola len náhodným človekom. Ale keby poznala svoje historické korene, stala by sa menej náhodnou. Žila na tejto planéte len niekoľko rokov. Ale ak história ľudského rodu bola aj jej vlastnou hostóriou, potom mala určitým spôsobom mnoho tisíc rokov.

Sofiin svet. Raz si musím na ateliér vymyslieť zadanie tak, aby to mohli byť strany vo veľkej obálke a bola by to kniha. Obálka bude z baličákového papiera.