worthless

Rozmýšľam nad svojimi pocitmi. Čím začnem. Nemám prevládajúci pocit, mám sa skoro dobre. To je div. Poobede som rozmýšľala, či by nebolo predsa vhodné navštíviť Ch. Len tak informačne, aby som si to potvrdila. Myslím, že by mi to len potvrdil. Ak sa takto cíti normálny človek, tak to nestojí za nič. Nič nestojí za nič. Všetko nestojí za nič. A čo sa stane potom? Nestane sa nič. Malo by sa stať. Riešenie vecí, ktoré sa ma bytostne týkajú mi nikdy nešlo. Strkať hlavu do piesku mi išlo lepšie. Trpieť. Čakať. Nechať pohár pretiecť. Prísť k hraniciam. Teraz je to ale iné. Ostatným často pretečie krvou. Patrím do množiny ostatných. Alebo nie? To si často hovoríme, že my nie sme ako ostatní. Kto sa v tom má vyznať ...

A čo stalo potom? 
Svet si rozdelil moria s obavami pred konkurenciou a každý chcel byť prvý, každý. 
A to im ešte nestačilo.



Stále sa ho snažím v sebe zaháňať. Naposledy bol zlý. A potom sa snažil opekňovať. Na chvíľu mal zas ten mäkký hlas, keď mi niečo hovoril. Strácajúci sa. Zanikajúci vo výdychu. Zatajený. Potom sa dlho pozerá do očí. Strašne ho v tých momentoch nenávidím. Viem, že vie.

Ak by na to jedného dňa prišlo, nepodľahnem. Neurobím jej to. Žiadna žena by nemala byť podvedená. Často sa to interpretuje ako boj a potom ako víťazstvo. Čo je na tom víťazné, zničiť a ponížiť druhého človeka? Len zakúsiť, čo to obnáša. Je na to pekné slovo. Bezcenná. Worthless.
Ľudí vo všeobecnosti nemusím, ale ženy obzvlášť. Nebojím sa, čo urobí on. To ženám neverím. Lebo sa to nedá. Pre tú rivalitu a tlak. Pre tú kultúru sebectva a povrchnosti. Ruinovať ľudí len pre ten pocit. Kedy sa to vlastne stalo? Boli sme na seba vždy také? Hovorí sa, muži majú väčšie libido, ale mám viac skúsenosť, že opak je pravdou.
S M. sme sa bavili o tom, prečo nemám skoro žiadne kamarátky. Správne analyzoval, že s nimi nemám rovnaké záujmy.

Ženy, ktoré nenávidia ženy.


Mám hlúpe malé problémy. Neviem, či som niekedy mala nejak skutočné. Ak, tak len v náznakoch. Priala by som si, aby som si ich nekoštruovala a vedela sa radovať.


Rozmýšľala som nad K. a nad prácou. Nad tým, aký život ma čaká. Aký spôsob života mám pred sebou. Bude asi podobný ako život K. Chcem to tak? Nie. Chcela by som žiť. Žiť život. Nepachtiť sa, nemať strach, stres a úzkosť.
Je neskoro vycúvať? Budem ešte mať čas niečo vymyslieť, kým sa začne diať reálny život?

Dnes to bolo tak silné, že som sa len málo ovládala. Poddávala som sa apatii na záhradnej stoličke, kým sme hostili návštevu.