Začína kolotoč školy. Snažím sa neurobiť si to bolestnejšie. Dávam si pozor, úzkostlivo. Nechce sa mi zase prekračovať hranice Znesiteľnosti, tie sú už aj tak dosť posunuté, a ani svoje vlastné. Tie časové.
Vidím sa so spolužiakmi a nemám skoro nijaké emócie. Možno je v tom chyba. Možno som psychopat. Ani oni nemajú emócie ani skutočné vzťahy. Je mi z toho smutno. Nechcem byť sama. Neviem vytvárať vzťahy bez toho, aby sa som ich nezačala skúmať alebo si z nich nevytvorila mocenskú hru. Ani Š. mi už neodpisuje. Vždy sa tak snažím. Pri každej konverzácii. Neľutujem sa, len sa to snažím pochopiť, poznať rozumom. Ostatní sú, akoby mali ten Manuál priatelenia sa v sebe, ale ja to asi nemám vo svojej základne výbave. Prisahala by som, že kedysi to takto nebolo. Spolieham sa na školu. Že príde semester a ja prestanem mať čas sa umárať.
Niekdy si zase pripadám, že to robím z trucu. Viem si nájsť tisíc dôvodov, prečo nie. Akoby pre mňa neboli dosť dobrý. Pritom ja som ten chybný článok. Sťažovať sa a nič nerobiť.
A možno to tak má byť. Možno som vlk.
Mám sluchátka, počúvam Pixies. Luská na mňa prstami. Ahoj! Odpoveď. Ahoj! Tvárim sa, že som si ho nevšimla na Jeho ulici. Zaváham, naozaj sa ponáhľam, nadychujem sa a vraciam sa myšlienkami zo stratosfér. Ponáhľaš sa? Vlastne aj ja, len som ťa chcem pozdraviť. Stále sa vraciam. Tak ... ahoj! Začne sa smiať. Ahoj! Na zástavke sa smejem. Fajn pokec, krátke-stručné. Prirodzenejšie než s ostatnými. Small-talk je najdebilnejšia forma komunikácie.
Niečo sa zmenilo. Občas sa viem presvedčivo brániť sama pred sebou. Počúvam sa. Počúvam rozum.
 |
Cheilop děvče pozoruje. Vidí, jak je opuštená a smutná, že se s ní nikdo z ostatních dětí nechce hrát. A on tuší proč. Je prostě jiná. Tak jako on. Hračky má srovnané podle abecedy. Když není po jejím, svou nelibost vyjadřuje hlasitým křikem. Tedy v lepším případě, v tom druhém popadne první věc, kterou má po ruce a mrští jí směrem ke zdroji svého neštěstí. A pak je jí to líto. |
Vo vlaku som si čítala Raketu. Kúpila som si ju, lebo som bola zvedavá na dizajn. A zároveň som si dlho pri čítaní tak neoddýchla.
Stretáme A. a T. Neviem, ako sa k ním mám správať po tom, čo o nich viem. Moje snahy a normálne správanie bývajú obvykle márne. Ďalší small-talk. Najstrnulejší za posledné mesiace. Naňho sa mi ani nechcelo pozerať. Bála som sa, že mi to uvidí na očiach. Je inteligentný. Snažila som sa ich ignorovať. Reagovať tým, že nereagujem.
Unknown woman. Vitaj znova. Plnia sa ti sny, láska? Si šťastný?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára