štvrtok 4. augusta 2016

lečo

Pokojné ráno. Nejdem do práce, vyspím sa. Pokoj. Prebúdzam sa. Pretáča sa. Mám otvorené okno, voní vzduch. Záblesk. Strhnutie. Spomínam si na včerajší mail. Zovretie v žalúdku. Musela som vyriešiť problém, kedy sa F. a K. napchali do grafických prác. Snažila som sa im slušne vysvetliť, že je to moja doména, že na tom trvám. Robí sa mi žalúdočný vred z čakania na odpoveď.
Stretko s nimi som prežila bez ujmy, sú len trochu tvrdohlaví. Snažila som sa byť suverénna a neprezradiť sa. Tisíci krát som si priala, aby ma netrápila slabosť voči nemu.
Keby sa dalo žiť bez osobných stretnutí. Maily sú kamaráti.

Môj život prebieha posledný týždeň zrýchlene. Je to fajn, tento rok som zo svojho pohľadu dobre ustrážila pomer práce a iných aktivít. Niekto by možno považoval side-projecty a učenie sa za prácu, ale ja mám tie veci nadovšetko rada.

V práci mám Bowie obdobie. Špeciálne som si obľúbila tento živák, kvôli pohybom, frázovaniu, pôsobeniu. Veľmi sympatické.




Š. sa ma včera pýtal, čo vlastne robím, keď zalamujem. Ďalšia vlaková 40-minútová prednáška. Cez víkend ma pozval na Katarínku. Chcela by som vidieť ľuďom do hlavy, aby som vedela, kedy prekračujem ich hranice. Kedy už veci nie sú obyčajné. Kedy sa z nich stávajú tie momenty.
Zistili sme, že obaja poznáme F., ale Š. pozná viac jeho brata. Hľadala som si ho. Sú si podobní. Veľmi, od čŕt tváre až po štýl obliekania. Až ma z toho zamrazilo. Že takýto po svete behajú dvaja. To mi chýbalo.

Bývam unavená. Chodím domov neskoro. Zostáva mi už len pud sebazáchovy: najem si, dojdem si na záchod a viem, čo je posteľ. Nemôžem písať, hovoriť, skicovať, myslieť. Spomenula som Ax. ako raz použila na rozbitosť prirovnanie k vyblvanému leču. Vyzeráš ako vyblvané lečo. Buranské, ale výstižné.






Na poliach kockujú.






Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára