nedeľa 7. augusta 2016

javiská

Mala by som písať každý deň.

Tá ich publikácia mi vybíja všetko z hlavy. Boli v pohode s mojim mailom. F. nereagoval. Dúfam, že sa mi týmito svojimi chochmesmi odcudzí. A prestanem ho mať rada.
Dizajn zo mňa liezol ťažko. Respektíve som s ním spokojná, neviem, či budú aj oni. Obávam sa, že nie. Snažím sa podporovať aktivitu s obrazmi a nechávať pre ňu čo najviac priestoru. Nepotrebujem dielo prebiť farbami. Trochu to vyzeralo, že sa to odo mňa očakáva.
Mám z toho stres, čím ďalej tým viac rozmýšľam, či je táto práca pre mňa. A nemyslím, len túto, pre F. a K., ale celkovo toto chodenie s kožou na trh. To som nikdy nezvažovala, pri svojich rozhodnutiach. Nezvažovala som svoju povahu a teraz budem trpieť. A budem teatrálna. Ako teraz. Zapínajú sa svetlá. Už stojím na javisku.

Cez víkend sa udial v mojom okolí dramatický rozchod. Nemám nervy na tieto útrapy druhých, vždy sa začnem skladať. Okrem toho sa zvyčajne podozvedám veci, o ktorých by som radšej nevedela.
Neviem, ako sa mám na nich potom pozerať. Ako sa mám na vás pozerať, keď ste Taký? Prečo musíte byť Taký? Život ako z telenoveli. Drama Queens and Kings. Ich emócie sa neznesú z mojim pragmatizmom. Pretlak. Vysilujem sa. Vyhorievam. Nepomáha logika. Kapitulujem. Dokázala by som logikou vysvetliť všetko. Aj lásku. Ale nie ich.

S M. sme sa boli v piatok kúpať. Vylovila som z bazéna malého skokana a zaniesla ho do potoka. To bol najkrajší moment dňa. Hrali sme sa Kráľa strelcov vo vode. Bolo to super. Ťažko sa mi skákalo, vyťahala som si kĺb v lakti. Mali by sme zase viac hrávať basket. Navečer už nebýva horko.




Dnes som ešte dorábala plagát pre PKNT. Bála som sa, že keď ho po mesiacoch otvorím, že sa mi už nebude páčiť. To sa mi stáva. Ale dnes nie. Teším sa, ako bude visieť po meste.
Bude to pekné.
Zase bude na chvíľu up.




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára