Zavarený karfiol. Oblaky v náleve. Kopovité oblaky. Flashback. Spomienka. Ako malá som tak často pozerala na nebo, na oblaky. Cítim vodnú paru a chlad. Prečo už to nerobím? Mala by som viac. Mám krásne silné predstavy. Flashback. Naša záhrada. vysoké modré neo. Stred leta. Neskoré poobedie. Oranžová a teplá sivá. Ako Egypt. Sála horko. Vystupujúce lopatky na opálenom chrbte. Rašiace krídla. Stane sa z nej anjel? Znova sa to vracia. Pretvorené. Odomyká sa? Neodomyká. To sa po mne len sápe Freud. Sápe sa na cievy a svaly pod kožou, kam si vliezol a teraz tu bude so mnou bývať, hulákať a posmievať sa. Chytať spomienky za zadok. Roztrhne ich vo všetkej nevinnosti a hnuse. To mu ide. Vlastne má pravdu ... keď sa to odvážime priznať. Pramení nenávisť zo strachu z pravdy?Ako často? Dnes áno. Potlačené sa odpotlačí a pritancuje do vedomia. Tancuje kan-kán a je sprosté.
Všetci vyzerajú ako noví. V protiklade ku mne. Snáď je to len skúškovým a tiež budem nová a oddýchnutá. Pri vode. Chytať ryby v plytčine ako dieťa. Ako zlaté dieťa, študujúce, som slnkom vo vlasoch a budúcnosti. Nakročené správnou nohou. Baviace sa. Nemajúce strach. V kimone. Ultra zenové. Nestarajúce sa. S čudnými metaforami, rozdávajuce radosť. Tváriace sa, že nie je zlo. Mierové dieťa. Pijúce a behajúce. S dračími plodmi, ktoré žne. Pestrými a sladkými.
(Nateasuj sa, dievča!)
Dieťa prechodníkov.
Tričko z New Yorkeru:
Forget the Dramas, go to the Bahamas.
... myslela som, že bude posledná, ale som na čele. Ja a moje drámy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára