Makadam

Zdvíham kovový kýbeľ z drepu. Som vzpierač. Vzopriem sa, používam silu nôh, potom pažné svaly, vysýpam vlhkú hlinu. Má žltú farbu, maslovú konzistenciu. Je ťažká.

Zdvíham táčky, používam pažné svaly, šetrím si krk a chrbát. Cítim trapézový sval. Chôdza ide ľahko, rozbieham sa na latku, obľúbený moment, naberám rýchlosť a ľahkosť. Teraz príde to ťažké.

Prudko zastavím, zapriem sa šľapami do hliny, ustupuje podo mnou. Pokrčím kolená, musím rýchlo prekrútiť zápästia do protismeru, aby som mohla preniesť tlak tela cez ruky. Zatlačím celou silou, cítim si svaly na rebrách. Zápästia 2 krát zapukajú. Vraštím tvár, vyrážam zo seba zvuk. Je to len sekunda, moment, kedy sa náklad preváži a môžem uvolniť svaly. Hlina sa lepí, nechce sa jej. 

Predstavujem si samu seba ako býka. Ako ťažné zviera. Ako asi vyzerajú zhluky mojich svalov, ako sa nadúvajú vlákna. M. hovorí, že po cvičení býva rozpumpovaný. Aj ja som rozpumpovaná. Zajtra to bude bolieť. Už nebudem býk. Budem mať potrhané vlákna.

Betón.
Suť.
Čiernozem.
Íl.
Makadam a skaly.
Piesok s hlinou.
Spodná voda. Vyviera tenkým prameňom.

Hĺbka 2,25 m.